Čím sa táto kríza líši od ostatných? Predovšetkým ochotou riskovať

Autor: Lukáš Baloga | 6.8.2020 o 12:40 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  49x

Ocenenie finančných trhov je dnes postavené len na viere. Kým ľudia veria, že dominantný príbeh je pravdivý, vysoké ocenenia spoločností môžu zostať realitou. Ak však vzniknú pochybnosti, môže sa celý domček z karát zrútiť.

Táto globálna kríza je iná než minulé, a to z dôvodu, že pri predchádzajúcich krízach totiž všetko začínalo prepadom finančných trhov a až následne problémy reflektovala reálna ekonomika. Tentoraz to bolo presne naopak. Koronavírus bol exogénny faktor ekonomického cyklu, čoho dôsledkom bolo uzavretie ekonomiky v snahe obmedziť šírenie pandémie. Došlo k tomu v čase, keď trhy dosahovali nové historické maximá a na trhu vládla abnormálna chuť k riziku.

Kým pred časom sa hovorilo o celoročnom poklese americkej ekonomiky na úrovni 5 %, prognózy analytikov sa zhoršujú a pravdepodobnejší je pokles 8 - 9%. Na firmy okrem epidémie môžu doľahnúť aj vyúsťujúce sa napätie medzi Amerikou a Čínou. Tieto dva faktory s najväčšou pravdepodobnosťou zapríčinia nemožnosť dosiahnuť zníženie a následné udržanie nezamestnanosti pod 8%.

Zaujímavosťou je ak výrazne odlišné správanie investorov, ktorí počas krízy presúvajú svoje investície do defenzívnejších aktív. Podľa Damodarana, ktorý je guru na valuácie spoločností, sa počas krízy v roku 2008 rizikovým investíciám vyhýbali, teraz sa po krátkom zaváhaní vrátila späť chuť k nákupom zmieňovaných aktív. Podľa Damodarana je možné, že investori veria v rýchly návrat vecí k normálu. Ľudia sa naučili, že akákoľvek korekcia by sa mala považovať za obrovskú investičnú príležitosť, takže každý nechce zmeškať príležitosť ,,naskočiť na palubu smerujúcu do nekonečných výšin.“

Nakoniec jeho výhľad uzatvára s tým, že kríza potrvá päť mesiacov a on sám sa stále učí :,,Je toho stále veľa, čo o víruse a trhoch nevieme."

Väčšina analytikov sa zhoduje, že centrálne banky v princípe postupoval správne, keď poskytli trhom likviditu, pretože bez ich záchranných programov by prišla vlna bankrotov. Následne by boli potrebné ešte razantnejšie kroky. Centrálna banka ako Fed, v skutočnosti ani nemusela postupovať tak razantne v rámci svojich programov. Keďže centrálne banky upokojili trhy a na mnohých miestach ich nahradili súkromní investori. Negatívnym znamením a ponaučením sa môže javiť, že investori si interpretovali intervencie centrálnej banky tak, že čokoľvek sa na trhu stane, budú chránení centrálnymi bankami pred stratami, zatiaľ čo oni môžu riskovať a dúfať v zisky. Z toho vyplýva, že príliš veľa záchranných opatrení by mohlo viesť k morálnemu hazardu a zombie spoločnostiam, čo by mohlo narušiť budúci ekonomický rast.

Hoci opatrenia boli správne, načasovanie až tak nie. Vyspelé krajiny na čele so Spojenými štátmi reagovali na pandémiu neskoro. A aj to sa prejavuje tým, ako prudko v týchto krajinách rastú vládne dlhy. Navyše výrazne klesol produkt a dlh sa tak v pomere k HDP v USA pohybuje na 133%. To je viac ako v Taliansku v roku 2018 alebo v Grécku pred jeho dlhovou krízou v roku 2010.

Aj, keď ľudia zvyknú tvrdiť, že „trh nie je ekonomika,“ aktíva ako akcie, obligácie a majetok majú tendenciu odrážať ekonomické hodnoty. Rast HDP v západných ekonomikách však už desaťročia klesá. Pokiaľ ľudia veria, že dominantný príbeh je pravdivý, súčasné vysoké ocenenia spoločností môžu zostať realitou (príkladom môže byť spoločnosť Tesla alebo Nikola). Ak však vzniknú pochybnosti, je pravdepodobné, že celý domček z karát sa zrúti najmä preto, že ekonomické základy nepodporujú súčasnú úroveň.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Hygienici: Nie je v našich silách kontrolovať Matovičove svadby

Hygienici trávia v práci víkendy aj nadčasy.

Lipšic nebude kandidovať na generálneho prokurátora

Lipšic chce pôsobiť v právnej praxi.


Už ste čítali?