Británia potrebuje legislatívu blízku EÚ, aby ďalej mohla pôsobiť v regulovaných sektoroch

Autor: Lukáš Baloga | 5.12.2019 o 12:41 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  94x

V Británii sa od 90. rokov začali ozývať hlasy proti Európskej únii. Aj top ekonóm Milton Friedman neraz predikoval zlyhanie nielen európskej menovej únie, ale aj rozpad únie. Británia je však od EU bytostne závislá.

Aj keď žiadny z popisovaných scenárov zatiaľ nenastal, od referenda, ktoré rozhodlo o brexite, tieto hlasy opäť silnejú. Ekonomické čísla však jasne indikujú, že každé zneistenie ohľadom ekonomického vývoja Európy má dopad aj na Britániu. A, naopak, pozitívne signály – ako napríklad v prípade posledného odkladu brexitu, ktorý zredukoval riziko neriadeného odchodu Británie – trh rýchlo odmeňuje.

Prípad Británie celkovo ukazuje, že ekonomika na negatívne trendy reaguje veľkým zneistením. Jedným z týchto trendov je rast preferencií protieurópskych strán. V krajinách ako Holandsko, Taliansko, Rakúsko a aj Slovensko je dnes pomerne výrazný, najsilnejší je však vo Francúzsku, v ktorom má 56 % občanov tendenciu „neveriť EÚ“. Spoločným znakom, ktoré všetky protieurópske strany pripisujú Bruselu, je údajné posilňovanie byrokratickej moci na úkor suverenity krajín.

Keď sa pozrieme na signály z vnútra EÚ pred a v čase schválenia brexitu (jún 2016), Británii sa predikovala vysoká cena za vystúpenie z EÚ. Odvtedy sa ale rétorika zmenila. Tento vývoj vyvoláva silný dojem, že postoj nebol motivovaný ani tak túžbou obmedziť škody na oboch stranách, ale skôr obavou, že akékoľvek zmiernenie rokovaní s Veľkou Britániou by mohlo viesť k ďalšej fragmentácii EÚ.

Británia má však iný problém. Veľká Británia už dávno „nežije“ z kolónií a priemyselnej revolúcie, v súčasnosti je najmä vývozcom bankových, poisťovacích, účtovných, komunikačných a profesionálnych služieb, z ktorých polovica smeruje do EÚ. Väčšina z týchto služieb je však regulovaná. Aj to je dôvod, prečo britský zákon o zrušení z roku 2018 skopíroval všetky právne predpisy EÚ do domácej legislatívy. Aj v prvých mesiacoch po brexite v roku 2020 bude regulačný systém spomínaných sektorov totožný s EÚ. Problémom však bude vývoj potom. Pretože reagovať na zmeny legislatívy EU bez zničenia väzieb a prosperity, na ktoré by Británia doplatila, bude problematické.

Možnou cestou pre Britániu by bolo zníženie noriem v oblastiach finančnej stability a ochrany údajov alebo zmiernie pracovných zákonov. Takéto kroky by na jednej strane zvýšili záujem investorov o lacnejšie služby, avšak na strane druhej by zastavili prístup britských vývozcov služieb na trh EÚ.

Zlou správou pre Britániu z bankového sektora je plánovaný dohľad nad dcérskymi spoločnosťami niekoľkých gigantov globálneho investičného bankovníctva od budúceho roka, ktorý zverejnila Európska centrálna banka v uplynulých dňoch. ECB očakáva presun významných operácií z Británie na kontinent. Bankami, ktorých sa tento dohľad týka, sú JP Morgan, Morgan Stanley alebo Goldman Sachs.

V decembrových voľbách sa o premiérske kreslo pobijú Boris Johnson a  Jeremy Corbyn. Ak vyhrá Johnson, očakáva sa pretlačenie dohody s EÚ, čo by znamenalo „soft brexit.“ V prípade výhry Corbyna by mohlo dokonca nastať aj zotrvanie v EÚ. Či už voľby vyhrá ktokoľvek z tejto dvojice, libra bude reagovať posilnením. To ukazuje vývoj v posledných týždňoch, keď sa obe tradičné politické strany opakovane nachádzajú na prvých dvoch priečkach prieskumov. Potvrdzuje to aj libra, ktorá už prekonala psychologickú hodnotu 1,3 GBP/USD a na základe pohyblivých priemerov môžeme aj naďalej očakávať jej posilnenie voči doláru.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Stĺpček Zuzany Kepplovej

Nedajme sa pomýliť efektmi

Kampaň Smeru je zlatá klasika.


Už ste čítali?