Podľa neho je však ekonomika eurozóny už od februára na zlej ceste: s nízkym rastom HDP (v treťom kvartáli medziročný rast po očistení o infláciu len o 0,3 %), nezamestnanosťou, ktorá už reálne nemá kam klesnúť (aktuálne 7,5 %, čo je pod dlhodobým priemerom). Optimisti by mohli argumentovať akciami, ktoré každým týždňom dosahujú nové maximá. Avšak aj najdlhší ekonomický rast raz skončí, neodvratne nasledovaný recesiou, ktorá očistí trhy.
Celú vec však komplikuje moderná menová politika. Pred pár dňami sa člen Európskej centrálnej banky vyjadril, že banka začne skupovať akcie, ak situácia bude „veľmi zlá.“ Ide o výstrel do prázdna, alebo popis reálnych budúcich krokov? Mnohé napovedá situácia s bývalým guvernérom Máriom Draghim. Ten sa svojho času oháňal úspešným posledným, uzavretým kvantitatívnym uvoľňovaním QE a výrazne odmietal ďalšie QE. A ďalší člen ECB hovoril, že QE sa môže zopakovať len v prípade, ak sa situácia nebude vyvíjať podľa očakávania. Stačí sa však pozrieť na posledné mesiace a vidíme, že podľa ECB sa situácia skutočne nevyvíjala podľa očakávania a ECB opäť „vstúpila do tej istej rieky“.
Znamená to, že Európa sa vydala neslávne známou cestou Japonska? Najväčší vplyv dnes hrá vývoj sporu USA - Čína. Najväčší investori očakávajú dohodu a keďže a nikto nechce nastúpiť do býčieho trendu ako posledný, akciové indexy lámu rekord za rekordom. Takýto scenár by z krátkodobého hľadiska nahral aj EÚ, hlavne kvôli exportu, ktorý je kľúčovým ťahúňom eurozóny. No z dlhodobého hľadiska bude EÚ musieť hľadať riešenie doma. Ak totiž ani QE v objeme 20 miliárd eur mesačne nenaštartuje infláciu, resp. očakávané nemecké stimuly v prípade zavedenia nevyvolajú dostatočný tlak na spotrebu, tak sa nemožné proroctvo môže naplniť.
Ak sa tak stane, oplatilo by sa investorom kupovať defenzívnejšie aktíva než akcie? V Európe už vidíme známky nadmerného riskovania. ECB ich objavila medzi nebankovými finančnými hráčmi, ako sú investičné fondy, poisťovacie spoločnosti a penzijné fondy. Mnoho z nich zvýšilo svoju expozíciu voči rizikovejším segmentom podnikového a štátneho sektora. Ak sa z toho stane masový šport, ECB neostane nič iné ako skupovanie akcií s najvyšším ratingom, tzv. európskych blue chips, ktoré sú obsiahnuté v Eurostoxx 50. Ako vidieť na grafe, priestor na rast indexu Eurostoxx 50, ktorý sa ešte stále nedostal na hodnoty spred hypotekárnej krízy v roku 2008, stále existuje.
